Obľúbený český hudobný kritik a publicista Jiří Černý má 85 rokov

"Časy, keď sa muzikanti obávali kritikov, sú dávno za nami. Reklama a peniaze hrajú dnes takú rolu, že kritika nemá veľký vplyv – a oni to dobre vedia," povedal v jednom z rozhovorov. Vo štvrtok 25. februára sa český hudobný kritik a publicista Jiří Černý dožíva 85 rokov.

Jiří Černý sa narodil 25. februára 1936 v Prahe. V rokoch 1951 – 1955 vyštudoval stavebnú priemyslovku, v rokoch 1955 – 1960 pokračoval v štúdiu na katedre žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej. Mal blízko nielen k hudbe, ale aj k športu, a tak sa zamestnal ako športový novinár v časopise Československý sport.

V rokoch 1963 – 1965 viedol kultúrnu rubriku obľúbeného časopisu Mladý svět. Potom už pôsobil ako hudobný publicista a kritik v slobodnom povolaní – s výnimkou rokov 1971 – 1973, keď pracoval ako tlačiarenský korektor a v období rokov 1973 –1977 učil na Ľudovej škole umenia v Prahe.

Jeho prvým textom o hudbe bola recenzia inscenácie Bizetovej opery Carmen v Smetanovom divadle, ktorá vyšla 28. marca 1956 v novinách Večerní Praha. Centrom Černého záujmu sa však stala populárna a rocková hudba. V rokoch 1964 – 1969 pripravoval a neskôr uvádzal so svojou vtedajšou manželkou Miroslavou Filipovou rozhlasovú hitparádu Dvanáct resp. Čtrnáct na houpačce. V rokoch 1966 – 1967 uvádzal vlastný program Desky načerno v rozhlasovej relácii Mikrofórum. Úzko spolupracoval s Karlom Krylom na jeho albumoch.

Keď počas normalizácie Černý nemohol spolupracovať s Československým rozhlasom, organizoval tzv. antidiskotéky – kultúrne programy, na ktorých poslucháčom predstavoval náročnejšiu hudbu i jej interpretov. Neskôr zmenil názov na Ro(c)kování, pretože napriek predpone "anti" v slove "antidiskotéka" mali mnohí návštevníci dojem, že ide o tanečnú akciu.

V Novembri '89 bol aktívnym účastníkom Nežnej revolúcie. Stal sa členom Koordinačného centra Občianskeho fóra, moderoval politické diskusie a v médiách komentoval nielen hudobné, ale aj politické a spoločenské udalosti. V rokoch 1990 – 1992 bol šéfredaktorom časopisu Rock & Pop, obnovil spoluprácu s Českým rozhlasom aj s Českou televíziou a mnohými ďalšími médiami.

S odstupom času ocenil, ako promptne aktérov Novembra podporil Karel Gott. Občanskému fóru záležalo na tom, aby malo umelcov na svojej strane a aby vystúpili na mítingoch na Václavskom námestí. Mnohí však prekvapivo odmietli s vysvetlením: nehnevajte sa, ale mám rodinu a ešte nie je nič vyhraté. "Gott bol jeden z prvých, a na tej rýchlosti veľmi záležalo," spomínal Jiří Černý.

Zoznam hudobníkov, ktorým sa venuje vo svojich programoch či kritikách, je nesmierne rozsiahly (napr. Beatles, Nick Cave, Eric Clapton, Leonard Cohen, Phil Collins, Doors, Bob Dylan, Peter Gabriel, Genesis, Jimi Hendrix, Jethro Tull, Nirvana, Pearl Jam, Pink Floyd, Radiohead, Rolling Stones, Sex Pistols, Soundgarden, Bruce Springsteen, U2, Vladimir Vysockij, Tom Waits či Yes). Akceptuje však i novšie hudobné žánre ako je hip-hop či soul. Po celý čas sa venuje tiež vážnej hudbe, predovšetkým opere. Stal sa tiež producentom niekoľkých hudobných albumov a autorom resp. spoluautorom viacerých kníh o populárnej hudbe.

Na otázku, do akej miery ho ovplyvňuje vlastný vkus, odpovedal Jiří Černý v rozhovore pre TV Vysočina: "Dá sa hovoriť o čomkoľvek, keď už je človek povolaním hudobný kritik, ale nebavilo by ma to a mám dojem, že by to na mne bolo aj vidieť. Napriek pri všetkej úcte k Madonne by som o nej asi nebol schopný hovoriť celý večer, pretože to nie je krvná skupina, ktorá by ma zaujímala."

V roku 1990 získal Jiří Černý Zlatú Portu – najvyššie uznanie za zásluhy o festival Porta, a tiež cenu Českého hudobného fondu za kritickú činnosť. V roku 2013 mu udelili Cenu Ministerstva kultúry ČR za prínos v oblasti hudby a v roku 2020 ho pri udeľovaní hudobných cien Anděl uviedli ako prvého "nemuzikanta" do Siene slávy Akadémie populárnej hudby.